Domov / Článok

Celent a Temenos zverejnili správu o priepasti medzi očakávaniami zákazníkov a investíciami ázijských bánk

Redakcia FinTech Hub ·

Ilustračná fotografia

Spoločnosti Celent a Temenos zverejnili výsledky prieskumu zameraného na správanie a spokojnosť klientov v ázijsko-tichomorskom regióne. Správa poukazuje na výraznú nespokojnosť časti spotrebiteľov s poskytovanými službami. Približne dvadsaťosem percent zákazníkov bankových inštitúcií v regióne vykazuje nízku mieru spokojnosti alebo sú úplne nespokojní. Údaje ukazujú, že dvadsaťtri percent opýtaných je iba mierne spokojných a päť percent neprejavuje žiadnu spokojnosť. Ďalších štyridsaťštyri percent sa označuje za mierne spokojných, čo predstavuje veľkú skupinu klientov na rozhraní. Analytici túto vzorku nazývajú prepínateľným stredom, ktorého získanie závisí od kvality služieb. Miera spokojnosti sa pritom medzi jednotlivými trhmi výrazne líši. Najvyššie hodnoty hlási Singapur a Hongkong, zatiaľ čo India a Indonézia zaostávajú. Japonsko vykazuje najmenej spokojných zákazníkov napriek veľkosti tamojšej ekonomiky.

Tento stav prinúti banky analyzovať, aké kroky podniknú na udržanie klientov a zvýšenie ich lojality. Prieskum prepája očakávania spotrebiteľov s plánovanými investíciami finančných domov na najbližších osem mesiacov. Hlavným cieľom je identifikovať oblasti, kde banky zaostávajú za reálnymi potrebami trhu. Výsledky oboch inštitúcií prezentovali v rámci spoločného programu, ktorý sa venuje prehlbovaniu porozumenia medzi bankou a klientom. Mechanizmus hodnotenia spočíva v porovnaní dát z prieskumu trhu s reálnymi finančnými výdavkami inštitúcií. Zistenia ukazujú, že tradičné prístupy k digitálnym kanálom často nepostačujú na prekonanie medzier v spokojnosti. Finančné domy musia prehodnotiť svoje stratégie a zamerať sa na skutočné slabé stránky, ktoré klientov odrádzajú. Porovnanie ukazuje, že samotná modernizácia aplikácií nestačí bez hlbších zmien v procesoch.

Praktický dopad odhalených medzier spočíva v riziku straty zákazníkov v prospech konkurencie, ktorá dokáže ponúknuť lepšiu hodnotu. Banky v regióne čelia tlaku na prehodnotenie svojich rozpočtov a technologických priorít. Zistenia analytikov slúžia ako podklad pre vedenie finančných inštitúcií pri rozhodovaní o smerovaní kapitálu. Správa poukazuje na to, že ignorovanie potrieb prepínateľného stredu môže viesť k postupnému odlivu vkladov a transakcií. Zástupcovia bánk preto musia sledovať trendy v oblasti personalizácie a bezpečnosti. Spoločná snaha Celent a Temenos prináša pohľad na to, prečo doterajšie investície nepriniesli očakávanú lojalitu. Získané dáta pomáhajú definovať presné kroky potrebné na stabilizáciu klientskej základne. Finančné inštitúcie získavajú nástroj na meranie efektivity svojich inovácií voči reálnym požiadavkám trhu.

Platobné služby a ochrana pred podvodmi

Oblasť platieb predstavuje jeden z najväčších zdrojov nespokojnosti medzi klientmi bankových inštitúcií v ázijsko-tichomorskom regióne. Viac ako polovica respondentov, konkrétne päťdesiat dva percent, uvádza platobné služby a skúsenosti medzi hlavné oblasti nespokojnosti. Ďalších štyridsať percent poukazuje na nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany pred podvodmi. Tieto kategórie testujú dôveru v banku vo chvíli, keď nastane problém. Zákazník, ktorý sa snaží sledovať platbu alebo nahlásiť podozrivú transakciu, vyžaduje rýchlu a zrozumiteľnú reakciu. Reakčná doba inštitúcie priamo ovplyvňuje celkový dojem z poskytovanej služby. Banky pritom na platby vynakladajú vyššie sumy, no táto oblasť stále zaostáva za inými prioritami. Výdavky na platby rastú u viac ako sedemdesiatich percent globálnych bánk, no len máloktorá ich radí na prvé miesta.

Mechanizmus hodnotenia platobnej nespokojnosti vychádza z analýzy klientskych reakcií na zlyhania systémov. Keď transakcie neprebehnú hladko, dôvera v technologickú pripravenosť banky klesá. Banky investujú do modernizácie platobných brán, aby znížili chybovost a skrátili čas spracovania prevodov. Analytici však upozorňujú, že samotné zrýchlenie platieb nestačí, ak chýba transparentná komunikácia so zákazníkom. Bezpečnostné incidenty vyžadujú robustné kontrolné mechanizmy a okamžitú podporu zo strany personálu. Ak banka nedokáže vysvetliť pôvod problému, zákazník to vníma ako zlyhanie celej organizácie. Investície do tejto oblasti preto musia zahŕňať nielen technické zabezpečenie, ale aj skvalitnenie zákazníckej podpory. Prepojenie medzi rýchlosťou platby a pocitom bezpečia je pre vernosť kľúčové.

Praktickým dôsledkom tejto priepasti je presun klientov k alternatívnym poskytovateľom platobných služieb a fintech platformám. Finančné domy, ktoré podcenia ochranu pred podvodmi, čelia zvýšenej chybovosti a odlevu používateľov. Zástupcovia bánk preto prehodnocujú svoje investičné plány v oblasti platobných a kartových systémov. Zlepšenie transparentnosti pri riešení sporných transakcií pomáha budovať dlhodobú dôveru. Inštitúcie, ktoré dokážu efektívne komunikovať stav platby, vykazujú vyššiu mieru udržania klientov. Výsledky prieskumu ukazujú, že platby už nie sú len technickou záležitosťou, ale kľúčovým prvkom klientskej skúsenosti. Bankové subjekty preto musia prispôsobiť svoje stratégie aktuálnym požiadavkám trhu a posilniť kontrolné mechanizmy.

Personalizácia a požiadavky na porozumenie klientovi

Očakávania zákazníkov presahujú samotné transakcie a zahŕňajú aj to, ako dobre banka pozná konkrétneho človeka. Približne deväťdesiat percent respondentov v prieskume nevyjadruje prioritu v tejto oblasti tak, ako by si klienti želali. Až päťdesiat deväť percent opýtaných chce, aby banka lepšie rozumela ich potrebám a životným cieľom. Dva a päťdesiat percent zákazníkov očakáva, že inštitúcia predvída tieto potreby pri otvorení aplikácie alebo telefonáte. Napriek tomuto dopytu len desať percent bánk v regióne radí personalizáciu medzi svoje tri hlavné technologické priority na najbližšie obdobie. Celosvetový priemer pritom dosahuje dvadsaťdva percent. Analytici zistili, že banky posunuli personalizáciu nižšie vo svojom rebríčku záujmu, pretože investície do umelej inteligencie prevzali vedenie.

Mechanizmus personalizácie stojí na zbere a vyhodnocovaní údajov o správaní používateľov v digitálnom prostredí. Pokročilé systémy dokážu analyzovať vzorce správania a ponúknuť relevantné finančné produkty v správny čas. Ak však banky uprednostňujú iné technológie, personalizačné nástroje stagnujú a neposkytujú očakávané výsledky. Zákazníci pritom očakávajú, že aplikácia bude reagovať na ich aktuálnu finančnú situáciu bez nutnosti zložitého hľadania. Nedostatočná personalizácia vedie k tomu, že klientske rozhranie pôsobí univerzálne a neosobne. Banky tak prichádzajú o možnosť budovať silnejší vzťah prostredníctvom relevantných odporúčaní. Zmena tohto trendu si vyžaduje prepojenie dátových analytických nástrojov s každodennými bankovými operáciami. Bez tohto prepojenia zostávajú dáta nevyužité.

Praktickým dopadom nízkej miery personalizácie je strata konkurenčnej výhody voči moderným digitálnym konkurentom. Klienti, ktorí nedostávajú ponuky ušité na mieru, častejšie využívajú služby viacerých poskytovateľov naraz. Banky riskujú, že sa stanú iba pasívnym úložiskom peňazí bez hlbšieho prepojenia s finančným životom klienta. Zlepšenie personalizácie pritom priamo súvisí s ochotou zákazníkov zotrvať v inštitúcii aj počas zmeny trhových podmienok. Finančné domy musia prehodnotiť alokáciu zdrojov a venovať väčšiu pozornosť klientskym dátam. Zosúladenie investícií s reálnymi požiadavkami na personalizáciu pomôže uzavrieť medzeru medzi očakávaniami a realitou. Bankové inštitúcie tak môžu premeniť miernu spokojnosť na trvalú lojalitu.

Úloha umelej inteligencie a požiadavka na dohľad

Umelá inteligencia a pokročilá analytika dát zaujímajú popredné miesto v technologických plánoch bánk v regióne. Až päťdesiat šesť percent inštitúcií radí túto oblasť medzi svoje tri hlavné priority. Podobne päťdesiat چهار percent bankových domov uprednostňuje automatizáciu pracovných postupov pomocou agensnej umelej inteligencie a robotických procesov. Úspech týchto investícií však závisí od toho, aké úlohy sú zákazníci ochotní zveriť technológii. Celosvetovo by šesťdesiat osem percent ľudí využilo konverzačné rozhranie na bankové dotazy. Menej než polovica opýtaných by však definitívne dovolila umelej inteligencii spravovať nákupy alebo bežné transakcie. Ľudský faktor zostáva obzvlášť dôležitý v ázijsko-tichomorskom regióne, kde tridsať percent ľudí uvádza obavu z nedostatku dohľadu ako hlavný problém pri využívaní technológie.

Mechanizmus zapojenia umelej inteligencie do bankových procesov vyžaduje rovnováhu medzi automatizáciou a ľudskou kontrolou. Zástupcovia regionálnych bánk potvrdzujú, že technológia má pomáhať zamestnancom poskytovať lepšie služby, nie ich úplne nahradiť. Keď umelá inteligencia spracováva údaje v pozadí, ľudský bankár dokáže klientovi poskytnúť kontext a poradenstvo. Nedostatok dohľadu by mohol viesť k chybám, ktoré narušia dôveru v celkový systém. Banky preto musia implementovať kontrolné mechanizmy, ktoré umožnia overovať rozhodnutia algoritmov pred ich schválením. Zákazníci vyžadujú, aby technológia najprv vysvetlila svoje kroky, a až potom konala. Kombinácia inštitucionálnej inteligencie a ľudského prístupu definuje smerovanie sektora na najbližšie roky.

Praktický dopad dôrazu na dohľad sa prejavuje v nutnosti upraviť vnútorné predpisy a investovať do bezpečných systémov. Banky, ktoré zavedú umelú inteligenciu bez dostatočných kontrolných bŕzd, čelia odporu zo strany opatrnejších klientov. Naopak, inštitúcie prepájajúce automatizáciu s ľudskou podporou dokážu efektívne zvyšovať angažovanosť. Technologické obmedzenia a rozpočtové limity pritom zostávajú prekážkou pre mnohé subjekty v regióne. Viac ako polovica bánk hlási obmedzenia v IT rozpočtoch, čo spomaľuje zavádzanie pokročilých riešení. Prekonanie týchto bariér formuje stratégiu finančných domov pri hľadaní udržateľných inovácií. Budúcnosť bankovníctva v regióne závisí od schopnosti vyvážiť technologický pokrok s požiadavkou na dôveru a dohľad.

Časté otázky

Aké sú hlavné zistenia prieskumu o spokojnosti zákazníkov v APAC?

Prieskum ukazuje, že dvadsaťosem percent zákazníkov v regióne je iba mierne spokojných alebo úplne nespokojných s hlavnou bankou. Ďalších štyridsaťštyri percent sa označuje za mierne spokojných. Celkovo tak takmer tri štvrtiny klientov spadajú do skupiny, ktorú môžu konkurenčné banky získať lepšími službami a hodnotou. Miera spokojnosti sa líši, pričom Singapur a Hongkong vykazujú najlepšie výsledky.

V ktorých oblastiach klienti najčastejšie pociťujú nespokojnosť?

Viac ako polovica respondentov uvádza platobné služby a skúsenosti medzi hlavné oblasti nespokojnosti. Štyridsať percent opýtaných poukazuje na nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany pred podvodmi. Ďalšou významnou oblasťou je nedostatočné porozumenie potrebám zákazníkov zo strany bánk, kde päťdesiat deväť percent ľudí žiada lepšiu personalizáciu.

Ako banky pristupujú k využívaniu umelej inteligencie podľa zistení?

Päťdesiat šesť percent bánk radí umelú inteligenciu a analytiku dát medzi svoje hlavné priority. Zákazníci však vyžadujú, aby technológia pred konaním najprv vysvetlila svoje kroky. V regióne pociťuje tridsať percent ľudí obavu z nedostatku dohľadu nad umelou inteligenciou, čo je najviac zo všetkých sledovaných oblastí sveta.

Zdroje